„Deti sú ruky, ktorými sa držíme neba.“
Henry Ward Beecher
Pomôžte nám robiť detský svet krajším.
Aj keď naše ruky nemôžu vidieť, počuť ani rozpoznať vône, sú jednou z našich hlavných pomôcok, ktorými vnímame okolitý svet.
„Deti sú ruky, ktorými sa držíme neba.“
Henry Ward Beecher
Aj keď naše ruky nemôžu vidieť, počuť ani rozpoznať vône, sú jednou z našich hlavných pomôcok, ktorými vnímame okolitý svet.
Ruka nás oblieka, živí, pomáha nám tvoriť, pracovať, hladí nás a aj bráni.
Dieťatko je to najcennejšie, čo rodičia dostanú. Všetku radosť a nadšenie však môže narušiť vážna choroba. Vtedy sa sny zrazu začnú rúcať. Strach o budúcnosť, bolesť z bezmocnosti sú zrazu na každodennom poriadku. Zo života sa vytratí radosť.
Dieťa samo nevie pochopiť isté skutočnosti, prečo sa mu to stalo. Bojuje nielen s chorobou, ale aj so svojou psychikou a úzkosťou. Choroba im berie veľmi veľa, berie im detstvo. Rodičia sú v úzkych, nemôžu si dovoliť kúpiť dieťatku, čo by chcelo, zobrať ho na výlet, lebo ak nejaké financie aj majú, pohltia ich terapie a liečenie.
Chceme dodať nádej rodičom aj deťom. Chceme urobiť všetko preto, aby si dopriali myslieť aj na príjemné veci, aby si dopriali oddych a aspoň trošku za nich prevziať náklady spojené s liečením. K tomu, aby sme ich mohli finančne odbremeniť a podporiť ich, potrebujeme vašu pomoc.
Rozmanitosť ochorení ruky je veľmi veľká.
Nie všetkým detičkám je dopriate zdravé a pekné detstvo. Nezaslúžia si to snáď?
Našou snahou je týmto znevýhodneným detičkám pomôcť a dopriať im aspoň kúsok krajšieho detstva. Pomôcť im v liečbe a rehabilitácií, ktorá je finančne veľmi náročná.
Každý z nás svoje ruky dobré pozná – prsty sa hýbu, nervy sú citlivé, celá ruka nás počúva, keď jej prikážeme, čo má robiť. Je jednoduché považovať to za samozrejmosť.
Existuje azda nejaká práca, ktorú by sme mohli robiť bez rúk?
„Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou!“ Nabádal múdry kráľ Šalamún. Vybral si ruku ako symbol ľudskej činnosti, lebo je skutočne presným nástrojom, ktorému sa nič nevyrovná.
Môžeme povedať, že ruka je veľmi dôležitý výkonný orgán celého tela. Ruky sú jednoducho geniálne. Naše prsty dokážu lietať po klávesnici a napísať aj sto slov za minútu. Dokážu tancovať na 88 klávesoch klavíra a zmeniť stránku nôt na nádhernú hudbu. Ruky dokážu byť aj agresívne, vedia nás však aj ochrániť, ale radšej hladkajú, objímajú, dotýkajú sa. Rukou si podávame do úst rôzne maškrty, z prsta si radi oblížeme sladučký medík.
Nepodstatný detail? Pokúste sa zapnúť si gombík bez pomoci prstov, či otvoriť nádobu alebo otočiť guľatú kľučku na dverách.
Ruka nás oblieka, živí, pomáha nám tvoriť, pracovať, hladí nás i bráni.
Skúsme jej vrátiť, čo nám dáva a venujme jej svoju pozornosť!
Ako vieme ruka je párový orgán. Nezvykne byť sama a smutná. Znamená to, že počas ideálneho stavu na tele nikdy nie je sama, ale sú dve.
Pravá ruka býva často viac zodratá, lebo sa zaiste viac používa. Je aj preto silnejšia.
Ľavá ruka pomáha tej pravej. Niekedy dostáva od svojho pána rany, napr. kladivkom. Vždy si to odnesie.
Detičky s parézou si nevyberú, ktorá ruka je zrazu nefunkčná. Ide o lotériu, ktorá strana je postihnutá. Potom tomu však musia celý svoj život prispôsobiť.
Aj keď naše ruky nemôžu vidieť, počuť ani rozpoznať vône, sú jednou z našich hlavných pomôcok, ktorými vnímame okolitý svet.
Čo urobíte, keď sa ocitnete v úplne tmavej miestnosti? No predsa vystriete ruky a s roztiahnutými prstami tápate po miestnosti. Vtedy nám naše ruky nahrádzajú oči.
Áno, naše ruky sú nielen precíznym nástrojom, ale sú aj jemnými senzormi. Sú zásobárňou informácií – povedia nám, že pozor, sporák je horúci, tričko hodvábne, uteráčik mokrý, srsť zvieratka jemná a mäkká.
Piaty zmysel, hmat, sa začína našimi rukami. Pomocou rúk sa dohovoríme, aj keď neovládame cudzí jazyk. Naše ruky rozprávajú za nás. Sú preto jedinečné pre svoj rozsah, nielen na vyjadrenie slov, ale aj citov a myšlienok.
Príčiny tejto choroby aj napriek významným pokrokom vedy zostáva neznáma.
Zápal kĺbu, bolesť, opuch a následná ranná stuhnutosť, to je reuma.
Dochádza k rýchlemu poškodeniu bedrových kĺbov.
Je to progresívne autoimúnne ochorenie.
V dôsledku neznámych spúšťačov sa telo bráni tvorbe protilátok, a tým ničí svoje vlastné väzivo.
Najviac poškodzuje kĺby. Zápaly prichádzajú periodicky, alebo trvajú nepretržite.
Nedostatočná liečba vážne ohrozí zdravie dieťaťa. Detičky trpia krutými bolesťami, nemôžu chodiť.
Okolité svaly ochabnú a zoslabnú. Dôležitosť tohto stavu si vyžaduje individuálne terapie a liečbu.
Zľahčovanie vážnosti tohto ochorenia môže viesť k premeškaniu správnej príležitosti na liečbu. Nepremeškajme príležitosť a vyjdimo začarovaného kruhu.
Otázky, ktoré sužujú rodičov chorého dieťaťa, predstava, že im dieťatko ostane na vozíčku je veľmi skľučujúca.
Niekedy si nechcú ani len pripustiť, že chronické ochorenie by im zmenilo zabehané aktivity, podceňujú chorobu.
Niektorí zasa otvorene priznajú svoje obavy. Sú to dva extrémne postoje.
Byť príliš úzkostlivý a preukazovať nadmernú starostlivosť môže brzdiť aktivity dieťaťa.
Naopak zľahčovanie choroby a ignorácia liečby môže viesť k vážnym následkom až k invalidite.
Pochopiť a správne prijať chorobu svojho dieťaťa znamená aktívny prístup k problému.
Dieťa tiež musí pochopiť, že aj ono samo musí niečo urobiť aby bolo „zdravé“.
Zlepšiť funkciu postihnutého kĺbu patrí k dôležitým spoločným víťazstvám rodiča a dieťaťa v boji s chorobou.
Treba mať na mysli, že medzi včasným odhalením choroby a správnym terapeutickým zásahom je priama úmera. Nechceme, aby skončili na invalidnom vozíku, musíme sa snažiť, aby mali normálne detstvo.
Dieťa s reumou musí pravidelne užívať lieky podľa určeného dávkovania. Dnes je omnoho viac možností liečby, ako pred 10 rokmi.
Lieky však nestačia, dieťa potrebuje rehabilitovať a pohyb! Nemôže oddychovať ani s neposlušnými kĺbmi, aj napriek bolesti.
Pravidelná rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou liečby. Môže rozhodnúť o tom, ako zachovať funkciu chorých kĺbov. Významný pokrok má aj biologická liečba.